Zverenecká správa začína byť stále aktuálnejšou, prečo by jej rodiny mali venovať pozornosť?
Téma presunu rodinného majetku do zvereneckej správy nie je nová, v anglosaských krajinách existuje od stredoveku, isté formy sme tu mali aj počas prvej česko-slovenskej republiky. Keďže ale počas „komunizmu“ všetkému vládla strana a vláda, tak táto téma nebola aktuálna. Avšak príchodom demokracie a kapitalizmu ľudia nadobudli nielen majetok ale aj právo sa rozhodnúť, čo s ním urobia.
Jedným z dôvodov, prečo sa rody zamýšľajú nad využitím tejto formy správy svojho majetku, je jeho ochrana pred rozdelením a následnou stratou kontroly rodiny nad majetkom. Efektívne spravovať majetok nemusí nevyhnutne znamenať aj priame vlastnenie (a teda aj dedenie, ktoré môže predstavovať problém a riziko samo o osebe) a túto pravdu si významné rody uvedomujú dlhé roky.
Druhým dôvodom zamyslenia nad zvereneckou správou môže byť aj dlhodobé daňové plánovanie, napríklad smerom k dedičským daniam. Dnešná pandémia a významný rast globálneho ako aj regionálneho zadlženia bude vyžadovať konsolidáciu verejných financií všetkými možnými spôsobmi – napríklad aj aplikáciou majetkových daní. Jedným z nástrojov, ktoré slovenské rodiny objavujú sú aj zvereské fondy.
Táto téma prichádza z Českej republiky, kde boli v roku 2014 uvedené do života spolu s nových občianskym zákonníkom. Českí zákonodarci si vzali významnú inšpiráciu z obdobnej štruktúry, ktorá funguje v provincii Quebec v Kanade.
Skúsme si teda v skratke povedať, čo je ich základnou podstatou a prečo si ich rodiny zakladajú
Ako je uvedené vyššie, základným cieľom je zachovanie rodinného majetku v jednom celku a eliminácia jeho drobenia, ktoré môže nastať pri medzigeneračnom prechode. Zmyslom teda je vytvorenie takého prostredia, v ktorom rodina bude svoj majetok kontrolovať (a mať vplyv na jeho správu), a súčasne sa vyhne bojom a rizikám spojeným s procesom dedičstva (a možných daňových konsekvencií). Aktuálna generácia členov rodiny sa tak nestáva vlastníkmi, ale správcami majetku v prospech budúcich generácií.
Tento aspekt môže byť mimoriadne prospešný pre rodinu ako takú, ale rovnako je veľmi prospešný pre krajinu ako takú. Delením majetku tradične dochádza k jeho erózii a znehodnoteniu. Ak je súčasťou majetku podnikanie, tradične vie nezvládnutý proces viesť k jeho zániku.
Prostredníctvom zverenského fondu môže rodič signifikantne ovplyvniť to, akým spôsobom sa má s jeho majetkom po smrti naložiť. Žiadnym iným spôsobom to dnes urobiť nemôže. Inými slovami, ak by Svätopluk svoje tri prúty nerozdal synom, ale vložil ich do zverenského fondu, mohli sme tu mať stále Veľkomoravskú ríšu.
Aké sú základné prvky zvereneckého fondu?
Zakladateľ – tradične je ním rodič – ktorý stál pri zrode a dlhodobo budoval rodinnú firmu a majetok ako taký. Rád by, aj po svojom odchode, definoval pravidlá podľa ktorých má rodina ho spravovať. Toto želanie nevie naplniť tradičným závetom a preto musí hľadať nástroj, ktorý ho vo svojej podstate prežije. Zverí preto tento majetok do správy Správcovi a v Štatúte fondu definuje svoju predstavu o tom, ako má byť majetok spravovaný a ako narábať s benefitmi. Žiadna osoba mimo Správcu nebude mať po odchode Zakladateľa také významné postavenie. Nástupcom môže byť Rodinná rada.
Správca – kľúčová osoba, vo svojej podstate po Zakladateľovi najdôležitejšia osoba v celej štruktúre. Je exekutívnym orgánom fondu, koná v jeho mene a v limitoch, ktoré má stanovené Štatútom a Zakladateľom. Okrem pravidiel v ňom daných musí konať aj ako dobrý hospodár. Jeho výberu ako aj spôsobu menovania je dôležité venovať v Štatúte adekvátnu pozornosť. Za každých okolností by Správca mal reprezentovať inštitúciu s dlhoročnou praktickou skúsenosťou v oblasti správy majetku. Fond môže mať Správcov viacerých, môže byť, pri splnení podmienok, aj samotný Zakladateľ. Správca je samozrejme odvolateľný, rovnako tak sám môže odstúpiť spôsobom definovaným Štatútom a zákonom.
Štatút – je základným dokumentom fondu. Predstavuje súbor podmienok a pravidiel, podľa ktorých koná Správca fondu a prekročenie týchto pravidiel môže pre Správcu predstavovať zásadný problém. Štatút obsahuje informácie o forme správy zvereného majetku, definuje pravidlá menovania a odvolávania Správcov, menovania a odvolávania Obmyslených ako aj spôsob deľby benefitov. Vo svojej praxi sa stretávam so štatútmi krátkymi ako aj so štatútmi dlhými a veľmi detailnými. Konečná podoba záleží od rodiny, jej organizácie a samozrejme majetku, ktorý má fond v budúcnosti spravovať. Každopádne by štatút mal byť napísaný profesionálne a bez významných možnosti rozporovať jeho pravidlá v budúcnosti.
Obmyslený (beneficient)
Na druhej strane štruktúry sú tzv. Obmyslení, resp beneficienti. Osoby, ktoré z majetku vo fonde majú mať úžitok. Úžitok môže mať rôznu podobu, nemusia to nevyhnutne byť financie, môže to byť aj možnosť užívania hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a iné benefity. Spôsob akým sa osoba stane beneficientom je daný Štatútom a práve tu môže Zakladateľ fondu ovplyvniť výber osôb, ktoré v budúcnosti budú alebo nebudú môcť z fondu a jeho majetku benefitovať a v akom rozsahu tieto benefity budú.
Konsolidácia rodinného majetku do Zverenského fondu je každopádne komplexná úloha, ktorá v sebe zahŕňa potreby organizačného, daňového, účtovného a právneho poradenstva. Nie je to krátkodobý projekt a vyžaduje potrebné znalosti a skúsenosti.
