Služby family office od svetovej audítorskej sedmičky RSM využívajú najbohatšie rodiny v rôznych častiach sveta vrátane ČR a SR. Veľká časť z nich nadobudla bohatstvo za posledných sto rokov. Čo bohaté rodiny 
potrebujú a o koľko peňazí prišli počas krízy, rozoberá partner RSM Belgium Jean-François Cats.Ako bohatých postihla kríza?
Stratili veľa peňazí. Ale straty z rokov 2008 a 2009 sa im už vrátili. Aspoň tým, ktorí príliš nehazardovali. Vidno to aj na burzách. Boli aj veľmi veľkí investori, ktorí investovali priveľa napríklad do Fortisu (belgicko-holandská bankopoistná skupina), ktorý takmer zbankrotoval. Tí stratili veľa a doteraz sa im to nevrátilo. Ale ostatní, ktorí mali majetok optimálne rozdelený do nehnuteľností, burzových akcií, vlastného biznisu, už straty z 2008 vymazali. Dokonca ku koncu vlaňajška majú viac.
Čo pre nich robíte vy?
Tieto rodiny si nechávajú audity svojich firiem robiť u Veľkej štvorky [Deloitte, EY, KPMG a PwC]. No na správu osobného bohatstva potrebujú niekoho, komu môžu dôverovať. Potrebujú jednu osobu, ktorej môžu veriť, musí to byť zároveň profesionál. Väčšina bohatstva rodiny pochádza od jedného muža alebo ženy, ktorí niečo vytvorili, zbohatli a sú veľmi izolovaní. Potrebujú mať možnosť porozprávať sa s niekým.
Čiže ste niekedy viac farárom ako obchodným partnerom?
Rozprávajú mi o svojom osobnom živote, problémoch v biznise, s nehnuteľnosťami. Nie je to priateľský rozhovor, lebo ani priateľovi by toto všetko nepovedali. Nepovedali by to ani niekomu z rodiny, jednoducho potrebujú niekoho zvonku, komu veria, kto počúva, rozumie ich problémom a vie im poradiť – ja by som urobil toto…, nezabudni urobiť toto…
Prečo sú izolovaní?
Pretože všetci sú od nich závislí. Ich finančný riaditeľ, ich rodina, každý je od nich závislý, preto potrebujú niekoho, kto od nich závislý nie je.
Ale určitým spôsobom ste od nich závislý aj vy. Platia vám za služby.
Ale v takých situáciách platený nie som, tam je to o našom vzťahu. Áno, som platený za svoje služby, ale ak idem na stretnutie pri večeri, to je úplne iná vec, to si, samozrejme, neúčtujem.
Ako je to s udržaním rodinného bohatstva?
To je veľký problém. V priemere jedna tretina bohatých rodín stratí bohatstvo už po druhej generácii. Čiže otec alebo matka bohatstvo nadobudnú, no už ich deti v zrelom veku ho nemajú. A pravdepodobne viac ako polovica rodín oň príde po tretej generácii. Je to skutočne veľký problém vzdelávania v rodinách.
Deje sa to aj rodinám, ktoré svoj majetok zveria profesionálom?
Áno. Poznám veľmi dobre človeka, ktorý mal ešte pred pätnástimi rokmi 35 až 40 miliónov eur. Mal vtedy po päťdesiatke. Teraz, nemá už vôbec nič. Nemá ani svoj dom, stratil všetko. A to len za pätnásť rokov. A takých ľudí je veľa. Stali sa bohatými, ale nemajú vedomosti, ako bohatými ostať a už vôbec to nevedia ich rodiny. Chcú čoraz viac. Ak majú desať miliónov, chcú dvadsať, keď majú tých dvadsať, chcú päťdesiat, potom sto. Chcú mercedes, potom porsche, potom bugatti. Prečo? Pretože sa navzájom porovnávajú. A vždy môžete nájsť niekoho, kto je bohatší ako vy. A môžete pochádzať z chudobnej rodiny aj z bohatej, zo sociálne slabšej či vysokej triedy. Je to stále o otázke hodnôt. Musíte vzdelávať svoje deti.
Myslíte poslať ich do dobrej školy?
Nie je to len o dobrej škole, ale o odovzdávaní princípov, hodnôt. Lebo aj rodičia dávajú deťom vzdelanie, nielen škola. Napríklad môžete mať situácie, že dve deti zdedia majetok. Jedno ho minie. Druhé nie, lebo to nie sú jeho peniaze, míňa len to, čo si zarobí, a zdedené peniaze posunie svojim deťom. Môžete mať inú rodinu, kde otec aj matka obom deťom povedia – toto vám zanechávame, toto sme dokázali, pokračujte v tom spolu. Takto im dávate hodnoty, čo sú peniaze, čo to znamená byť bohatý, ale aj aké sú vaše práva a povinnosti. Musíte sa pozerať ako na požehnanie, že ste bohatí, a odpovedať si na otázku: Prečo som bohatý? Ak je to celé len pre šou, pre vaše potešenie, tak potom veľmi pravdepodobne prehráte.
Nemôžem ochrániť majetok pred nezodpovednými potomkami tak, že im odoberiem moc ho riadiť a nechám to na profesionáloch?
Čo nerobíme je manažovanie fondov pre klientov. Ale pomáhame ich organizovať, štruktúrovať ich majetok. Na to potrebujeme poznať ich rodinnú situáciu a tá môže byť veľmi rôzna. Klienti často majú veľmi komplikovaný súkromný život. Majú viacero družiek, deti v dvoch, troch veľmi odlišných rodinách. Môžete mať deti s rôznymi schopnosťami, napríklad hendikepované dieťa, potrebujete ho chrániť. Môžete mať veľmi schopné dieťa, ktoré raz bude viesť podnik, čo je dobré, no zároveň ďalšie dieťa, ktoré sa do rodinného podniku zapájať nechce. Ako sa s tým vyrovnáte? Lebo napríklad po desiatich rokoch, keď podnik narastie, vám to druhé dieťa bude vyčítať, že ono príležitosť viesť podnik nedostalo. Nemôžete mu povedať, že tvoj brat, sestra sú na to oveľa schopnejší.
Čiže ako mu to vysvetliť?
Musíte nájsť cestu, ako mu povedať, že jeho súrodenec bol platený za robotu, ktorú v podniku odvádzal. No on dostával dividendy. Ak vám povie – ale ja som nemohol pre podnik pracovať, treba mu vysvetliť, že veď ty si nechcel, no za ten čas sa tvoj kapitál zvýšil. Preto si musíte nájsť čas o tom s deťmi hovoriť. Snažíme sa v rodinách, pre ktoré pracujeme, raz za rok zorganizovať stretnutie detí, kde je aj hlava rodiny, kde sa im snažíme všetko vysvetliť. Deti nemusia vedieť o všetkom a vždy, ale skôr či neskôr by sa aspoň trochu o tom, čo máte, mali dozvedieť. Aj sám vo svojej rodine to robím. Raz za rok pozvem môjho syna a dcéru a vysvetlím im, čo som počas roka zariadil, čo som nastavil pre ich mamu, seba a čo pre nich.
Netušia deti o bohatstve rodičov často už z blahobytu, v ktorom žijú?
Stretol som klientku, mala skutočne komplikovaný život, stále musela zháňať peniaze, a keď mala takmer šesťdesiat, jej otec zomrel a ona zdedila veľa peňazí. Povedala: „Nevedela som, že môj otec bol taký bohatý a nechal ma tak dlho sa trápiť pre peniaze a teraz, keď mám šesťdesiat, už ich nepotrebujem.“ Otec si nevedel nájsť cestu, ako sa porozprávať so svojou dcérou, odovzdať jej dôležité informácie. Táto rodina už bohatá nie je, musí zaplatiť veľké dane, pretože otec veci nezariadil, neriešil následníctvo. A takých situácii je veľmi veľa.
Aká je daň z dedičstva v Belgicku?
Okolo 30 percent. Predstavte si, že ak nič nepodniknete, prídete o jednu tretinu. Ak máte dve deti a nepripravili ste následníctvo, zanechali ste tri milióny, milión ide štátu a každému dieťaťu ostane po milióne. Ak by vaše deti chceli ten milión opäť zhodnotiť na tri, bude im to trvať strašne dlho. Navyše pre infláciu by rovnakej hodnote v budúcnosti zodpovedali až štyri milióny. Ale keď sa na to pripravíte, tri milióny môžete v štruktúre majetku zachovať. Legálne sa to dá nastaviť tak, že sa z nich nebude platiť daň, deťom reálne tri milióny zostanú, a ak ich budú správne spoločne zveľaďovať, získajú z nich časom desať miliónov. Toto je cesta, ako vznikajú veľmi bohaté rodiny. Keď každá generácia svoj majetok ešte zväčší a robia to spoločne.
Existuje niečo ako zmluvy pre členov rodiny, že ak chcú svoj podiel predať, oslovia najskôr ostatných z rodiny?
Áno. Práve preto to musíte mať zorganizované. Lebo prečo bohatstvo mizne? Urobili ste zlý obchod? To sa môže stať hocikomu. Vaše deti neboli dosť vzdelané a peniaze minuli? Neboli zvyknuté pracovať, získali kopu peňazí a nevedeli, čo s nimi? Vtedy sa to minie veľmi rýchlo. Stačí jeden veľký dom, jedno, dve, tri drahé autá, jedna drahá loď, jedna chata vo Švajčiarsku a peniaze sú preč. Dve, tri manželky a koniec. Ak máte naozaj veľa detí z viacerých rodín, bojujú medzi sebou, nechcú držať pri sebe. Vtedy začínate prehrávať.
Chcú od vás klienti, aby ste im hodnotu ich majetku skôr zachovali, alebo ju chcú rýchlo zväčšovať?
Normálne chcú mať viac. Keď k nám prídu, znamená to, že chcú s tým niečo robiť. No často prídu už neskoro. Dám vám veľmi jasný príklad. Pred mesiacom jeden môj klient zomrel na srdcový infarkt. Mal 64 rokov, bol skutočne bohatý a tri až štyri razy som mu povedal – máte vyše šesťdesiat, mali by sme si veci zorganizovať. No on neurobil vôbec nič. Rodinu to bude teraz stáť kopu peňazí. Jeho dediči zaplatia plnú daň, nič nie je nastavené, ani v podniku, nemal čas sa porozprávať so svojimi deťmi. Dva dni po jeho smrti zistili, aký bohatý ich otec v skutočnosti bol. Pritom ak by to zariadil vopred, daň by neplatili. Ak darujete peniaze deťom, nemusí sa z toho platiť daň. Ak im kúpite dom, nemusí sa z toho platiť daň. Ak darujete deťom akcie svojho podniku, môžu byť od dane oslobodené. Závisí od načasovania, od štruktúry vášho majetku. Všetko je to pritom legálne. Môžete všetko takto nastaviť aj len z dôvodu presunu na ďalšiu generáciu.
Štruktúrovanie majetku sa veľmi zjednodušenie vníma ako zriadenie holdingu v Holandsku. Nezačína to už byť v súvislosti s bojom Európy proti daňovým únikom problém?
Môžete mať množstvo odlišných štruktúr na množstvo odlišných potrieb. Niektorí ľudia to nerobia, ale môžete mať stále plne transparentný holding v Luxembursku či v Holandsku. Môžete byť plne transparentný voči vášmu daňovému úradu, ale nemusí o ňom vedieť napríklad vaša rodina. A rozhodujúce je neodporučiť nelegálnu schému. Klient by vám potom nemohol veriť.
Čo myslíte pod ilegálnou štruktúrou?
Čierne peniaze. Napríklad vytvoríte holding v Luxembursku alebo inej krajine, kde v skutočnosti nemáte žiadnu štruktúru, ale je to len schránka. Vtedy ste podľa mňa vytvorili ilegálnu štruktúru. Pretože navodzujete pocit, že máte aktivity tam, kde nemáte, platíte a nechávate si platiť za veci, ktoré nevykonávate. Toto nikdy nerobíme, pretože sa to vždy vráti. Čo je dobré dnes, nemusí byť dobré zajtra a vy nikdy neviete, čo sa zmení.
Ako Belgicko bojuje s daňovými podvodmi?
Vláda sa rozhodla zaviesť možnosť legalizovať peniaze zo zahraničia zaplatením troch, siedmich či desiatich percent z ich objemu. Je tam jediná výnimka, že nesme ísť o príjmy z prostitúcie, obchodu so zbraňami a podobných nezákonných aktivít. Napríklad zdedíte peniaze v Luxembursku. Môžete ich legalizovať v Belgicku, ak z nich zaplatíte tri až desať percent, teraz to stúpne na 15 percent, pretože sa to za posledných desať rokov zvyšuje. Ale legalizovali doteraz už takmer všetci. Je veľmi dôležité, že ak vláda bojuje proti únikom, musí zároveň otvoriť pre ne dvere. Pretože inak tieto peniaze zotrvajú za hranicami a zostanú čierne.
Kedy sa s vývozom peňazí za hranice začalo?
Bolo to po druhej svetovej vojne. Množstvo peňazí ľudia poslali do Švajčiarska a Luxemburska len preto, lebo sa obávali komunizmu. Vy tu chápete, o čom hovorím. Päťdesiate, šesťdesiate i sedemdesiate roky boli v Európe veľmi úspešné, preto veľa ľudí posielalo peniaze za hranice. Nie preto, že by sa chceli vyhnúť daniam, ale obávali sa politickej situácie a hrozby komunizmu. V Belgicku tak aj legálne peniaze putovali do Luxemburska. V roku 2000 boli v Luxembursku a Švajčiarsku miliardy a tieto peniaze sa nevracali, pretože čo je raz za hranicami, už tam musí zostať. Spolu s ďalšími som obhajoval pred vládou, aby zaviedla legalizáciu pre tieto príjmy a nakoniec sme uspeli. Volá sa to DLU (Déclaration Libératoire Unique).
Ujalo sa to?
Bolo to veľmi úspešné, za desať rokov to vrátilo zo zahraničia množstvo peňazí. Ľudia zaplatili štátu menšiu sumu, a keď už boli peniaze raz späť, dali ich napríklad deťom, ktoré si za ne mohli kúpiť dom…
Ale kúpiť deťom dom mohli, i keď majú peniaze v zahraničnej štruktúre.
Áno, ale potom aj ten dom patrí štruktúre. Čiže aj keď je v prípade Slovenska množstvo peňazí za hranicami a vláda ich chce späť, treba prijať procedúru, ktorá umožní tieto peniaze legálne dostať na Slovensko. Jean-François Cats je partnerom firmy RSM, svetovej audítorskej sedmičky, v Belgicku. Spravuje majetok viacerých belgických najmajetnejších rodín. Popri tom je aj honorárnym prezidentom Belgického inštitútu registrovaných audítorov, poradcom viacerých audítorských komôr a regentom Belgickej národnej banky. Autor: Xénia Makarová
Zdroj: www.etrend.sk
TREND Holding, s.r.o.
