Michal Šubín pre Forbes: Ako predísť konfliktom v rodine

Michal Šubín už po niekoľkýkrát prijal pozvanie Forbesu a v poskytnutom rozhovore sa podelil o svoje vedomosti a skúsenosti, ktoré pri vedení poprednej českej Family Office získal. Kompletný prepis rozhovoru zameraného na proces nástupníctva v rodinných podnikoch si môžete prečítať nižšie.

Rodinný biznis môže pretrvať generácie, preto sa treba pri nastavení pravidiel pozerať veľmi ďaleko dopredu, upozorňuje Michal Šubín, šéf Family Office v RSM Tacoma.

Čo je najčastejší zdroj konfliktov pri presune rodinného majetku?

Zdrojom akýchkoľvek konfliktov v rodine je chýbajúca otvorená komunikácia o majetku, o jeho pôvode a fungovaní. Tá potom zapríčiní zlé nastavenie očakávaní a z toho vyplývajúce neskoršie nedorozumenia.

Prečo táto komunikácia chýba?

Z viacerých dôvodov. Jedným je absencia tradície komunikovať na relatívne citlivú tému, ktorou sú peniaze a majetok. Chýba tradícia v rodinách, po nástupe komunistov nebol dôvod na túto tému hovoriť. Druhým dôvodom je absencia záujmu o rodinný majetok u detí a súčasne u rodičov nedostatok času sadnúť si s deťmi a hovoriť s nimi. Rodičia s deťmi na tému podnikania a majetku často nehovoria aj preto, lebo ich chcú pred každodenným stresom podvedome ochrániť. Investujú energiu do budovania podnikania, čo im pripadá ako vecné a efektívne. Súrny prípad v biznise má prioritu a rozhovor s deťmi sa dá posunúť na neskôr. Potom to neskôr trvá aj 20 rokov a téma podnikania a rozvoja rodinného majetku zostáva výlučne na rodičovi a „mladí“ z neho čerpajú len benefity, často bez predstavy, kde tieto benefity vznikajú.

Čo sa stane?

Ako vo všetkom, aj v tomto prípade príde k bodu zlomu a túto tému nebude možné znovu odložiť, pretože už jednoducho nebude na kedy. A namiesto toho, aby sa postupne formovali zdravé očakávania a poznali sa povinnosti, začne sa horlivo plánovať. Deti konfrontujú svoje očakávania s realitou a môžu vyjadriť nespokojnosť. Rodičia ich potom majú za nevďačné, pretože oni sa predsa celý život naháňali a budovali niečo preto, aby sa ich deti mali lepšie. A konflikt je na svete.

Ako premýšľať o pláne nástupníctva a ako si ho pripraviť?

Snažíme sa pomôcť, a to dlhodobo, zachovať v rodine jej vnútornú harmóniu a urobiť všetko preto, aby zostala jednotná. Základným predpokladom na naplnenie tohto cieľa je usporiadaný a fungujúci rodinný majetok. Ak je majetok v poriadku, bude s veľkou pravdepodobnosťou aj rodina. Ak bude mať majetok problém, bude rodina čeliť výzve. A uspeje len tá rodina, kde bude návod, ako riešiť uvedený problém.

Kedy treba premýšľať o nástupníctve?

S dostatočným náskokom tak, aby ste sa neocitli v strese. Žiaľ, prvá generácia podnikateľov, ktorá začala podnikať v raných 90. rokoch, musela primárne bojovať o obyčajné prežitie. Teraz už je určite čas a priestor túto tradíciu postupne budovať.

Čo treba riešiť pri nástupníctve?

Sú to dve zložky. Jednou je korporátne usporiadanie majetku, vytvorenie štruktúr, cez ktoré bude rodina v budúcnosti svoj majetok spravovať – môžeme to nazvať hardvér. Druhou je nastavenie práv a povinností budúcich generácií voči rodine aj k rodinnému majetku – to je, naopak, softvér. Jedno bez druhého nebude dobre fungovať. Softvér je z dlhodobého pohľadu podstatnejší ako štruktúrovanie majetku.

Ako postupovať?

Pri korporátnom štruktúrovaní majetku musí byť ambíciou rodičov vytvoriť také prostredie, ktoré poskytne majetku ochranu, zabezpečí jeho celistvosť a dodá mu význam a vplyv na okolie. Kombinujete niekoľko oblastí poradenstva – od M&A, cez daňové a účtovné a právne. Treba zohľadniť vzájomné väzby a prepojenia medzi akcionármi, ale aj navzájom medzi jednotlivými biznis jednotkami, majoritné a minoritné pozície atď. Rovnako treba venovať pozornosť finančným nástrojom (cenné papiere a hotovosť) a nehnuteľnostiam, ktoré rodina používa ako súčasť podnikania. Treba aj diskutovať, či je potrebné, aby rodina majetok priamo vlastnila, alebo primárne kontrolovala. Výsledkom má byť robustná konštrukcia, ktorá vytvorí ochrannú bariéru pred externými, ale aj internými hrozbami.

A ďalej?

Treba uvažovať veľmi nadčasovo a nevnímať skutočnosť, že rodina má aktuálne päť členov. Nikdy totiž neviete, či ste práve neboli pri vzniku novodobého Fordu, Miele alebo iných ikon rodinného podnikania. Riešenie nástupníctva obsahuje spôsoby a pravidlá, akými budú budúce generácie spravovať rodinný majetok. A to je individuálne riešenie, každá rodina je iná, každý zakladateľ vidí svet po svojom a je dôležité vedieť skombinovať tieto predstavy s ich možnými dosahmi.

Ako riešiť príchod nových členov do rodiny vo vzťahu k rodinnému biznisu?

Náš family office jednoznačne preferuje riešenie následníctva po pokrvnej línii. Nie je to preto, že by sme chceli niekoho obmedzovať alebo neverili na celoživotnú lásku… Tento spô- sob riešenia je jednoducho bezpečný a ponúka rodine predpoklad stability a kontroly nad majetkom, a teda aj nad vlastnou budúcnosťou. Snažíme sa pomôcť rodine nastaviť pravidlá tak, aby ak dôjde k dedeniu, boli majetkové práva pod kontrolou rodiny.

Ako sa postaviť k príchodu mladej generácie do rodinného biznisu?

Je to vždy pozitívnou správou a v rodine je potrebné ju dlhodobo podporovať. Súčasne rodinný biznis nesmie byť odkladiskom neschopných ľudí, ktorých firma zamestná len preto, lebo majú správnu krv… Ak má nový člen rodiny záujem nastúpiť, musí splniť tie isté parametre a podmienky ako jeho konkurent, ktorý nie je z rodiny. Inak dôjde k poklesu výkonu a výnosov, čo bude nefér voči ostatným členom rodiny. Člen rodiny však nemusí byť len v pozícii zamestnanca. Môže prinášať investičné myšlienky a ponúknuť ich rodine, aby s ním koinvestovala. Je to z jeho strany zdravý prejav lojality voči rodine.

Ako vyriešiť situáciu, keď má jeden potomok o biznis záujem a druhý nie?

Nie je to neštandardné. Jednoducho jeden syn chce, respektíve aj má predpoklady rodinnú firmu riadiť, druhý nie a chce žiť po svojom. Vlastniť a riadiť sú dve úplne odlišné činnosti a musia byť aj odlišne vnímané a zaplatené. Ak k tomu dôjde, musia obe strany navzájom rešpektovať, že byť manažérom rodinnej firmy neznamená robiť pre ňu zadarmo – to sa očakáva predovšetkým od tej časti, ktorá zostane pasívnym akcionárom. A súčasne, byť manažérom v rodinnej firme znamená aj zodpovednosť za výsledky a dividendy voči ostatným akcionárom a ich spokojnosť. Ak dôjde k narušeniu tejto rovnováhy, dlho to nevydrží a naruší to rodinné vzťahy.

Je lepšie darovať deťom majetok alebo vytvoriť pocit, že si ho musia odrobiť?

Nemyslím si, že deti musia mať pocit vďačnosti voči rodičom, že sa z nich stali budúci majitelia rodinného majetku a je jedno, či ho dostanú darom, alebo si ho musia odrobiť. To je opäť otázka nastavenia rodiny a komunikácie. Ak rodina vlastní výskumné laboratórium a ja som učiteľom v materskej škole, tak priestor na „odrobenie“ je relatívne malý. Podstatné je, že dedičia musia vedieť, ako majetok vznikol a rešpektovať ostatných členov rodiny. Rešpekt voči rodičom je samozrejmosťou.

Ako zabezpečiť, že ďalšie generácie majetok nerozdrobia?

Základným predpokladom je stá- le omieľaná výchova a komunikácia v rodine. Tá je absolútne prioritná. Ak jednotliví členovia rodiny rešpektujú rodinu a ostatných jej členov, ste na polceste k úspechu. Samozrejme, pomôcť môže aj forma, akou rodina spravuje svoj majetok. Ak sa rozhodne, že sa vydá cestou „byť správca“ a nie „byť majiteľ“, situácii pomôže. Jedným z problémov a rizikových faktorov je proces dedenia a presunu majetkových práv. Ak nie sú veci adekvátne nastavené, potom tento presun nemusí prebehnúť úplne korektne a rodina môže byť ohrozená externými faktormi. Ak však chýba spomenutá výchova, potom aj najlepšia a najrobustnejšia štruktúra nepomôže.

Aké sú možnosti, keď deti záujem o biznis nemajú?

To, že nemajú záujem o biznis, ešte neznamená, že nemajú záujem o výnosy, ktoré generuje… Majetok neznamená konkrétne IČO alebo výpis z katastra. Ak sa rodina rozhodne a firmu predá celú alebo len časť, inkasuje hotovosť a o tú sa treba adekvátne starať, komunikovať s bankami, so správcami majetku tak, aby sa hotovosť správne riadila a prinášala výnosy. Predošlá generácia, teda zakladateľ, musí správne posúdiť, čo je pre rodinu najlepšie a ako naloží so svojím kľúčovým biznisom. Mám v rodine niekoho, komu verím a môžem mu firmu pokojne odovzdať? Alebo mám manažéra, alebo ho viem z externého prostredia najať, aby firmu po mne prevzal? Alebo jednoducho nemám nikoho ani v rodine, ani vo firme a externistom z nejakého dôvodu neverím… Podľa toho sa treba rozhodnúť.

Čo ak zistím, že majetok deti rozháda?

Nikoho asi nemôžete nútiť, aby spolupracoval a pokračoval vo vašom snažení a budovaní. Jednému pánovi som na túto skúsenosť povedal, nech majetok predá, vezme manželku a obídu desaťkrát svet… Samozrejme, také jednoduché to nie je. Vždy ma fascinuje vzťah a zodpovednosť majiteľov nielen voči rodine, ale aj ku komunite, k zamestnancom a okoliu, v ktorom ich firma pôsobí. Preto stojí za to s deťmi komunikovať, prípadne si pomôcť s niekým mimo rodiny.