Prečo aspoň raz ročne hovoriť s deťmi o majetku
Ja som pravdepodobne jediná v rodine, ktorá má prehľad o všetkých rodinných podieloch, skonštatovala položartom na nedávnej konferencii týždenníka TREND o rodinných firmách Réka Világi.
Reagovala na tému, že pri rozdeľovaní majetku medzi potomkov by mala hlava rodiny vedieť, čo všetko vlastne chce rozdeliť. Dcéra podnikateľa Oszkára Világiho sa sumarizovaniu, kde všade má rodina obchodné aktivity, venovala dlhodobo a z vlastnej iniciatívy. „Doma sa o biznise nehovorilo.“
Podobné nadšenie u potomkov o vývoj rodinného majetku je štatisticky skôr menšinové. Aj preto, že vo väčšine rodín sa o peniazoch nahlas nehovorí. Pritom podľa odborníkov práve bilancovanie rodinnej situácie aspoň raz za čas s dospievajúcimi deťmi zvyšuje šance, že sa v budúcnosti majetok rýchlo nepominie.
Ako nerozhádať rodinu
„Náboženstvo, osobný život aj peniaze sú oblasťami, ktoré sa v rodinách ťažko zdieľajú. Moje skúsenosti ukazujú, že bohatstvo je dobre spravované, rastie a ľahko sa presúva z generácie na generáciu, ak hlava rodiny má otvorený a blízky vzťah so svojou rodinou,“ uvádza člen poradného tímu RSM Tacoma Family Office Jean-François Cats.
Vzťah sa vytvára aj tým, ak hlava rodiny zdieľa s potomkami informácie o financiách. Je to aj nevyhnutná súčasť výchovy detí. A nech je forma rodinného podnikania a majetku už akákoľvek a či to vyžadujú vnútorné pravidlá rodiny alebo nie, kľúčové je vykresliť si aspoň raz ročne finančnú situáciu. To by mala zodpovedne pripraviť a správnou formou odprezentovať práve hlava rodiny.
„Ak to nerobíte, musíte sa pripraviť na riziko nevhodného správania svojich detí. Niekedy sa bratia a sestry tak rozhádajú, že rodina sa prestane rozprávať alebo sa už dokonca nikdy nestretnú,“ menuje krajné prípady. Niekedy bojujú na súdoch. A rodičia majú na tom svoj podiel viny.
Spomína tiež na slová, ktoré mu v mladosti zdôrazňoval jeden jeho šéf: „Dôležité je vždy urobiť odpočet až po posledný riadok. Chcel tým povedať, že ľudia si neradi pamätajú, že majú aj úvery a tak si myslia, že sú bohatší, než naozaj sú.“
O firme áno, o majetku nie
Potreba zdieľať informácie o majetku s členmi rodiny začína byť na Slovensku čoraz aktuálnejšia, myslí si aj Peter Dudák, šéf prémiových klientov VÚB banky. „Téma generačných presunov v rámci rodinných firiem je veľmi diskutovanou. No oveľa menej sa hovorí o rozdelení majetku rodiny ako takého.“
Čo sa týka stretnutia aspoň raz ročne s rodinou k finančným záležitostiam, P. Dudák tvrdí, že toto na Slovensku zatiaľ určite bežné nie je, aj keď na Západe u majetnejších rodín je to štandard. Práve prelom rokov je na to vhodná doba. Firmy uzatvárajú účtovné knihy, ľudia prirodzene bilancujú a je tiež viac času na stretnutie s rodinou.
Príkladov, keď hlava rodiny toto rozdelenie počas života nerieši a potom má rodina finančné ťažkosti, je mnoho. Napríklad majú po náhlej smrti zakladateľa rodiny problém utiahnuť finančne už aj povinné mesačné splátky. Účty a majetok sú v zmysle legislatívy často zablokované aj mesiace do ukončenia dedičského konania. Ak sa navyše dediči nevedia dohodnúť, lehota pre disponovanie peniazmi sa ešte viac naťahuje. Zároveň ak rodina presne nevie, kde všade majú uložené peniaze, môžu o niektoré prísť.
„My napríklad ponúkame v rámci služieb pre top klientov takzvaný family princíp. Manželky či manželia, ale aj deti môžu získať prístup k časti aktív rodiny. Práve aj pre prípad, že sa zakladateľovi niečo stane,“ ukazuje alternatívu P. Dudák.
Aktivita rastie
„Vidíme, že aktivita v oblasti rodinných financií rastie,“ uvádza viac optimisticky Marek Neckár, riaditeľ privátneho bankovníctva Tatra banky. Banka je v segmente bonitných klientov lídrom trhu. M. Neckár svoje tvrdenie potvrdzuje rastom prípadov, kedy za privátnymi bankármi chodia klienti aj so svojimi dospievajúcimi deťmi. Chcú im často zriadiť nielen bežný účet, ale im niekedy posunú aj časť peňazí na investovanie. Aby si sami vyskúšali, o čom finančné produkty a správa majetku vlastne sú. Potom je väčšia šanca, že ak mladý dedič zrazu dostane k dispozícii veľkú sumu peňazí, bude sa vedieť o ne primerane postarať a nepremrhá ich do niekoľkých rokov. Aj Tatra banka uplatňuje family prístup. Služby privátneho bankovníctva môžu využívať aj ďalší členovia rodiny, hoci na vlastných účtoch nedisponujú minimálnou vstupnou sumou. Na rodinu sa pozerá ako na celok.
„Určite by proces prípravy detí na prebratie nielen rodinnej firmy, ale aj rodinného majetku mal byť dlhodobý,“ uvádza M. Neckár, no zároveň dodáva, že rodičia sú často zaneprázdnení riadením firiem a snažia sa dieťa dostať „do obrazu“ aspoň cez dobré školy a pripraviť ich tak na budúcnosť v podnikaní.
Manželia a partneri
Čo sa týka životných partnerov, je štandardom tunajších privatebankingov, že poznajú minimálne privátneho bankára, ktorý spravuje ich rodinné portfóliá. A majú na neho kontakt pre prípad núdze, aj keď sa o finančné produkty a služby veľmi nemusia sami zaujímať. Tiež je bežné, že manželia alebo partneri majú dispozičné práva aspoň k niektorým účtom. Práve vďaka family prístupu. Vyhnú sa tak napríklad hraničnej situácii, keď majiteľ účtu nemôže sám dočasne alebo trvalo disponovať finančnými prostriedkami.
Ak sa delenie rodinného majetku nerieši vopred a v pokoji, finančné suchoty nie sú jediným rizikom pre rodinu.
Často dochádza k triešteniu majetku a strate jeho celkovej hodnoty a váhy. Už len z objektívnych dôvodov – pre zaplatenie príslušných daní a poplatkov. „Štatisticky celosvetovo platí, že každá ďalšia generácia príde v priemere o tretinu predošlého majetku,“ varuje P. Dudák.
Popri objektívnych dôvodoch stoja za scvrkávaním majetku ale často aj subjektívne príčiny. Dediči jednoducho „nezvládnu“ spravovať a zveľadiť rodinný podnik, peniaze či nehnuteľnosti. Práve preto je potrebné edukovať rodinu dlhodobo v tom, čo to fungovanie rodinnej firmy, ale aj spravovanie rodinných aktív znamená.
Legislatívne sa za vekový míľnik u potomkov považuje dovŕšenie plnoletosti. Potomok od svojich osemnástich rokov už sám zodpovedá za aktíva na svojich účtoch a produktoch a rodičia strácajú vplyv na disponovanie týmito aktívami.
Kedy a koho
No správny čas, kedy má začať rodič finančne edukovať svoje deti, je veľmi individuálny. Niektorí tak robia odvtedy, čo dieťa prvýkrát domov privedie frajera alebo frajerku. „Podľa mňa je vhodný moment vtedy, keď sa deti o financie začnú samy zaujímať. Ak príde prvá otázka, treba im odpovedať a nie sa jej vyhnúť. Neskôr potom zorganizovať jedno alebo dve stretnutia ročne, kde sa porozprávate o vývoji biznisu. Osobne si myslím, že deti vo veku 16 až 17 môžu byť postupne informované, pretože už sa orientujú celkom dobre a majú otázky,“ myslí si J. Cats.
A koho všetkého do oboznamovania s rodinným majetkom zapojiť? V ideálnej situácii sa predpokladá medzi manželmi alebo partnermi vzájomná dôvera. Ale život nie je vždy ideálny. V Belgicku existujú napríklad viaceré typy predmanželských zmlúv. V súčasnej dobe, keď partneri môžu pochádzať z veľmi odlišných sociálnych, ale aj kultúrnych pomerov, dohodu na akejsi finančnej čiare medzi prineseným a spoločne vytvoreným J. Cats vrelo odporúča. A trasparentné vzťahy medzi partnermi je ideálne zachovať aj keď sa nezhodnú na spoločnej budúcnosti, no majú spolu deti.
Ak sa deti spýtajú, aký bude rok 2018
Prelom rokov je nielen obdobím bilancovania a robenia hrubých čiar, ale aj časom plánovania. Očakávania pre nadchádzajúci rok pritom vyzerajú veľmi optimisticky minimálne z pohľadu ekonomických čísiel. Podľa analytikov VÚB banky čaká Slovensko ďalší rok slušného rastu ekonomiky cez tri percentá. Tento rok zrejme hrubý domáci produkt Slovenska stúpne o 3,4 percenta, budúci by to malo byť ešte o niečo viac. Rekordy môžu pritom padať v oblasti miezd aj zamestnanosti. Priemerná mzda pravdepodobne bude prvýkrát atakovať hranicu 1 000 eur a nové historické minimá sa čakajú, aj pokiaľ ide o počet nezamestnaných. To všetko bude nahrávať rodinným biznisom. Tým väčším, ale aj menším.
Čo sa týka samotnej správy rodinných majetkov, relatívne veľké zmeny prináša na prvé počutie možno neznáma európska smernica MIFID II. Nielen privátni bankári budú musieť napríklad minimálne raz ročne a ku koncu roka povinne klientov informovať o všetkých poplatkoch, ktoré mu za dané obdobie účtovali. No k tomu musia aj informovať, s akými službami poplatky súviseli.
Zmeny čakajú aj oblasť samotného investovania. „Investície sa doteraz väčšinou diali cez takzvané komisionárske zmluvy. Pri nich boli bankári akoby len vykonávateľmi pokynov klienta. Po novom to bude hlavne formou poradenstva, kde musí bankár na stretnutí s klientom zaznamenať, prečo mu takýto obchod poradil,“ opisuje Marek Neckár z Tatra banky. Národná banka Slovenska bude môcť tieto záznamy a závery bankárov kontrolovať.
Autor: Xénia Makarová
Zdroj: www.etrend.sk
TREND Holding, s.r.o.
