Príprava rodiny a rodinného majetku na medzigeneračný prechod
Rozhovor Michal Šubín, Jean Francois Cats
Diskusiu na tému medzigeneračného prechodu začína otvárať stále viac slovenských podnikateľských rodín. Stretávajú sa rozmanitou škálou otázok na ktoré hľadajú odpovede, často zisťujú, že chytajú rozbehnutý vlak a na prípravu im tak chýba viac času, ako by potrebovali. Zástupcovia RSM Consulting SK, Jean Francois Cats, odborník venujúci sa tejto problematike viac ako 30 rokov nám poskytol pohľad rodín pôsobiacich na rozvinutých trhoch, Michal Šubín dopĺňa skúsenosti zo stredoeurópskeho regiónu, ktorý rieši tento problém po prvýkrát.
S ktorými chybami sa v komunikácii rodič – dieťa stretávate najčastejšie a ktoré považujete za najzásadnejšie?
JFC : Absolútne základným problémom je samozrejme absencia komunikácie na tému majetok, jeho tvorba, výnosy, straty, riziká a podobne. Pokiaľ táto komunikácia medzi rodičmi a deťmi chýba, potom hlava rodiny zakladá zásadný problém do budúcnosti. Komunikácia je základným prejavom zodpovednosti za budúcnosť rodiny a zachovanie jej rozvoja do budúcnosti. Majetok je síce primárnym predmetom diskusie, ale na jej konci je snaha o zachovanie pokoja a rodinnej harmónie. Jej dosiahnutie je nereálne v prípade, ak sa majetok rozpadá vinou zlého nastavenia jeho správy a užívania.
Stretávam sa s rozličnými situáciami, avšak jednou z tých tradičných negatívnych je stav, kedy hlava rodiny robí rozdiely medzi deťmi. Najviac ma šokuje, ak je rozdiel robený na báze syn – dcéra. A to aj v situácii, kedy dcéra je schopnejšia ako jej brat. Súčasne ma prekvapuje, keď dcéra tento stav akceptuje.
Môže chýbajúca komunikácia priamo ohroziť samotnú rodinu?
JFC : Zažil niekoľko situácii, kedy otec robil rozdiely medzi deťmi a tieto rozdiely boli objavené až po jeho smrti. Následný pocit krivdy môže spôsobiť , že potomkovia budú bojovať medzi sebou, nebudú komunikovať v najhoršom skončia na súdoch.
V neposlednej rade, zažil som situáciu, kedy deti po smrti otca zistili, že namiesto bohatstva im zanechal dlhy. To samozrejme okamžite zrazilo otcovu reputáciu.
Aké riziká prináša medzigeneračný prechod slovenským rodinám?
MS: Paradoxne, základným cieľom nie je zachovanie majetku, to je v podstate druhoradý cieľ. Nevysloveným želaním každého rodiča je zachovanie rodiny, jej vnútornej harmónie a budúcnosti. Majetok tomu môže zásadne prispieť, alebo zásadne uškodiť.
Primárne, medzigeneračnému prechodu chýba v našom priestore tradícia. Ľudia, ktorých sa týka, začali budovať rodinné zázemie a majetok v 90tych rokoch a venovali mu celý svoj život.
Nepripravený medzigeneračný prechod preto môže reálne ohroziť rodinu. Na jednej strane je rodina, ktorá nemá základný „manuál“ na jeho užívanie, často krát nevie, kde a akým spôsobom čo vlastní, kde a komu dlhuje. Nemá vyjasnené kompetencie a rozdelené úlohy ako sa k majetku postaviť a ako ho spravovať. Na druhej strane je majetok, ktorý, ak nie je pripravený, bude náročné ho na ďalšiu generáciu previesť a pravdepodobne tento prechod nebude bez škôd. Rozsah škôd je priamo úmerný jeho veľkosti.
Kedy je teda vhodné začať s prípravou?
MS: Každá rodina je iná a rovnako je špecifický jej majetok. Najlepšie je začať s prípravou samozrejme čo najskôr. Máme klientov tesne po päťdesiatke a rovnako aj po sedemdesiatke. Dôležité však je začať. Ak proces začne jeho zakladateľ, vie mu dať svoju pečať, nastaviť svoj odkaz a v neposlednom rade víziu.
Máme skúsenosti, kedy sa samotný proces týka prechodu z rodičov na druhú generáciu, ale máme prípady, kedy sa do procesu zapája aj majetok druhej generácie a v podstate tak pripravujeme pravidlá a štruktúru pre tretiu generáciu, hoci je táto ešte v tínedžerskom veku.
Čo vplýva na voľbu podoby budúcej štruktúry rodinného majetku?
MS: Rizikom pre akýkoľvek majetok v akomkoľvek prostredí je zmena. Dedičské konanie sa dá považovať za zásadnú zmenu. Ak má rodina viac detí, ak sú tieto rozbehané po svete, sú medzi nimi veľké vekové rozdiely a podobne, potom stojí za zváženie nastavenie štruktúry tak, aby budúce generácie majetok nededili, ale aby ho výlučne spravovali a mali z neho plnohodnotný úžitok. Ak je rodina jednoduchá, má jedného – dvoch potomkov, potom takéto riešenie môže byť zbytočne robustné. Rovnako je potrebné zohľadniť, či niektoré dieťa javí záujem podieľať sa na fungovaní firmy. Ak áno, potom je dôležité rozumne nastaviť spravodlivé pravidlá medzi súrodencami tak, aby nevznikli zbytočné konfrontácie.
Ak rodina disponuje obchodnými podielmi vo viacerých spoločnostiach, vlastní finančný majetok, nehnuteľnosti a podobne, potom bude svoj majetok konsolidovať odlišne, ako rodina, ktorá má štruktúru svojho majetku koncentrovanú do jednej firmy. Konsolidácia majetku do podoby rodinného holdingu predstavuje.
Samotná konsolidácia majetku do rodinného holdingu vie rodine pomôcť zachovať si svoj vplyv na svoj majetok a jej okolie. Prostredníctvom vplyvu ho následne vie aj ochrániť.
Môže byť konsolidácia rodinného majetku užitočná aj pre okolie rodiny?
MS: Bezpochyby. Je tradičné, ak sa významní odberatelia pýtajú svojich dodávateľov, ako a či vôbec majú vymyslený proces predania kompetencií na ďalšiu generáciu. Ani oni nechcú zostať prekvapení, keď ich dlhoročný stabilný dodávateľ skolabuje v dôsledku dedičského sporu. Samozrejme, medzigeneračný presun vníma aj konkurencia a prípadné oslabenie vie využiť.
Zdroj: www.etrend.sk
TREND Holding, s.r.o.
